Ľvov
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Ľvov (Львів – Ľviv) | |||
| mesto | |||
 Historické centrum Ľvova a park | |||
|
|||
| Štát |  Ukrajina | ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Ľvovská oblasť | ||
| Nadmorská výška | 296 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°51′00″S 24°01′00″V / 49,85000°S 24,01667°V | ||
| Rozloha | 171,01 km² (17 101 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 726 772 (2018) | ||
| Hustota | 4 249,88 obyv./km² | ||
| Vznik | 13. storočie | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 79000 | ||
| Telefónna predvoľba | +380 32(2) | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | L'viv – the Ensemble of the Historic Centre | ||
| Typ pamiatky | kultúrna | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1998 (#22) | ||
| Číslo | 865 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, v | ||
  Poloha mesta v Ukrajine
| |||
 Interaktívna mapa mesta
| |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ľvov[1] (ukr. Львів – Ľviv; ďalšie názvy pozri kapitolu Názvy) je najväčšie mesto západnej Ukrajiny, kultúrne, ekonomické a správne stredisko Ľvovskej oblasti. Leží cca 65 km od hraníc s Poľskom, ktorému od novembra roku 1918 do septembra roku 1939 aj patrilo. Historické centrum mesta je zapísané do Svetového dedičstva UNESCO.[2]
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi ďalšie názvy mesta patria: poľ. Lwów; rus. Львов – Ľvov; nem. Lemberg; jidiš לעמבערג (Lemberg); jidiš לעמבעריק (Lèmberik); lat. Leopolis
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto Ľvov založilo v roku 1256 knieža Daniel Romanovič (Haličský), ktorý ho nazval podľa svojho syna Leva. V roku 1349 ho dobyli poľské vojská kráľa Kazimíra III. Veľkého a odvtedy sa mesto stalo jedným zo stredísk poľskej kultúry a vzdelanosti. Postupne v ňom prevládli obyvatelia poľského pôvodu a rímskokatolíckeho náboženstva. Usádzali sa tu aj Nemci a Židia. Od roku 1434 bolo mesto centrom Ruského vojvodstva v rámci Republiky oboch národov [3]. V roku 1649 a 1655/1656 ho obliehali ukrajinskí kozáci Bohdana Chmeľnyckého a dvakrát ho obliehali aj švédske vojská (1656, 1704). V roku 1772 sa po prvom delení Poľska stalo súčasťou