Preskočiť na obsah

Lutra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vydra

vydra riečna
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Lutra
Brisson, 1762
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lutra, po slovensky vydra, je rod z podčeľade vydry/vydrorodé (Lutrinae) z čeľade lasicovité (Mustelidae). Zahŕňa vydru riečnu (Lutra lutra) a s ňou bezprostredne príbuzné druhy.

Presné vymedzenie rodu Lutra sa časom značne menilo (pozri nižšie). Vzhľadom na toto kolísavé vymedzenie rodu je ťažké jednoznačne uviesť charakteristické vlastnosti rodu ako celku a treba ich pozrieť v článkoch o jeho jednotlivých druhoch.

Rozsah rodu

[upraviť | upraviť zdroj]

Najnovší systém

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti (od roku 2022) rod Lutra obyčajne zahŕňa tieto druhy (uvedené sú len recentné druhy a rody):[1][2][3][4][5][6]

  • vydra riečna (Lutra lutra/staršie: Lutra vulgaris) - Tento druh dnes zahŕňa aj bývalé druhy Lutra intermedia, Lutra meridionalis, Lutra stejnegeri, Lutra hainana, Lutra hanensis, Lutra seistanica, Lutra angustifrons a ďalšie; a zahŕňa aj bývalý rod Lutronectes (= druh Lutronectes whiteleyi/Lutra japonica), z ktorého ale južná časť dnes spadá pod druh vydra japonská[7][8].
  • vydra japonská[9] (Lutra nippon) - Tento druh nedávno (na konci 20. storočia) pravdepodobne vyhynul. Je sesterským druhom vydry riečnej a niekedy sa zaraďuje (a do roku 1989 sa vždy zaraďoval) ako jej súčasť (poddruh)[7][10][11][12].
  • vydra srstnatonosá (Lutra sumatrana) - Tento druh je sesterským druhom taxónu "vydra riečna + vydra japonská". Staršie sa ojedinele zaraďoval (tak ako aj vydra japonská) ako súčasť (poddruh) vydry riečnej[13][14][15][16] a do začiatku 20. storočia sa ojedinele zaraďoval do samostatného rodu Barangia][17]. Druh vydra srstnatonosá dnes zahŕňa aj bývalé druhy Lutra brunnea a Lutra lovii.
  • vydra hladkosrstá (Lutra perspicillata) - Tento druh sa staršie zaraďoval do monotypického (čiže len tento jeden druh zahŕňajúceho) rodu Lutrogale (po slovensky: vydra), resp. ojedinele sa (od roku 2008) zaraďoval do rodu Amblonyx[18] či do rodu Aonyx[19].
  • vydra ázijská (Lutra cinerea) - Tento druh sa staršie buď zaraďoval do rodu Amblonyx (po slovensky: vydra), ktorý bol vo svojom najužšom vymedzení monotypický (ale v zriedkavom širšom vymedzení zahŕňal vydru ázijskú a vydru hladkosrstú), alebo sa zaraďoval do rodu Aonyx (starší názov: Anahyster). Vydra ázijská je sesterský druh vydry hladkosrstej; staršie sa mylne myslelo, že je sesterským druhom vydry africkej.
  • vydra africká (Lutra capensis) - Tento druh sa staršie zaraďoval do rodu Aonyx (po slovensky: vydra), ktorý bol vo svojom najužšom vymedzení monotypický (ale v širších vymedzeniach zahŕňal vydru africkú, vydru konžskú, prípadne aj vydru ázijskú a zriedkavo vydru hladkosrstú; a v 19. storočí niekedy zahŕňal vydru africkú, vydru konžskú a vydru škvrnitokrkú[20]).
  • vydra konžská (Lutra congicus) - Tento druh sa staršie buď zaraďoval do monotypického rodu Paraonyx (po slovensky: vydra) alebo sa zaraďoval do rodu Aonyx. Vydra konžská je sesterský druh vydry africkej a niekedy (skôr staršie) sa zaraďuje ako súčasť vydry africkej. Druh vydra konžská dnes zahŕňa aj bývalé druhy vydra drobnozubá (Lutra microdon) a vydra tmavouchá (Lutra Philippsi).

Takto vymedzený rod Lutra tvorí spolu s rodmi:

- Hydrictis (do roku 1921 nazývaný Hydrogale [sensu Gray][21]); tento rod zahŕňa len druh vydra škvrnitokrká - Hydrictis maculicollis),
- Enhydra (staršie názvy rodu: Latax [sensu Gloger], Enhydris, Enydris, Pusa; tento rod zahŕňa len druh vydra morská - Enhydra lutris[22][23]),
- Lontra (vrátane bývalých rodov Lataxina, Latax [sensu Gray; = Lataxia] a Nutria ; tento rod zahŕňa okolo 5 druhov[24][25]),
- Pteronura (staršie názvy rodu: Pteroneura, Pterura, Pteronurus, Saricovia; tento rod zahŕňa len druh vydra obrovská - Pteronura brasiliensis[26])

a viacerými vyhynutými rodmi podčeľaď vydry/vydrorodé (Lutrinae) - porov. napr. v článku lasicovité. Všetky uvedené recentné rody sa po slovensky volajú vydra.[1][4][27]

Od začiatku 20. storočia do roku 2022

[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie (do roku 2022) sa rod Lutra zvykol vymedzovať inak než je uvedené vyššie, ale nebolo ustálené, ako presne. Konkrétne zhruba od začiatku 20. storočia existovali nasledujúce vymedzenia rodu Lutra (uvedené sú len recentné druhy a rody) :

1. Rod Lutra pozostával len z druhov vydra riečna, vydra japonská a vydra srstnatonosá[28][1][29][18], pričom ojedinele sa tieto tri druhy uvádzali spolu ako jeden druh vydra riečna (k tomu porovnaj vyššie uvedený komentár k druhu vydra srstnatonosá). Takéto vymedzenie (teda vymedzenie, v ktorom rod Lutra pozostával z vydry riečnej, japonskej a srstnatonosej) sa občas vyskytuje dodnes.[19][30] Dávnejšie takto vymedzený rod Lutra ojedinele nezahŕňal vydru srstnatonosú, keďže táto bola zaradená do samostatného rodu Barangia.[17]

2. Rod Lutra pozostával:

  • z vydry riečnej, vydry japonskej a vydry srstnatonosej [toto sa niekedy klasifikovalo ako podrod Lutra rodu Lutra]
  • a z toho, čo sa dnes označuje ako rod Hydrictis, to znamená druh vydra škvrnitokrká [toto sa niekedy klasifikovalo ako podrod Hydrictis rodu Lutra]
  • a občas navyše z vydry hladkosrstej (= bývalý rod Lutrogale) [toto sa niekedy klasifikovalo ako podrod Lutrogale rodu Lutra].[4][31][28][32][33][34]

3. Rod Lutra pozostával:

  • z toho istého, ako je uvedené v bode 2. (vrátane spomínanej občasnosti zahrnutia vydry hladkosrstej)
  • a z toho, čo sa dnes označuje ako rod Lontra [toto sa niekedy klasifikovalo ako podrod Lontra rodu Lutra].

Takto vymedzený rod Lutra (v prípade zahrnutia aj vydry hladkosrstej) teda zodpovedal celému bývalému tribusu Lutrini okrem rodu Pteronura (O tribuse Lutrini pozri napr. v článku lasicovité).[35][36][37][38][4][39][40][29][28][41]
Takéto vymedzenie rodu Lutra sa vyskytovalo od roku 1972 do prvých rokov 21. storočia ako jedno z možných vymedzení[25][4]; do roku 1972 toto bolo prakticky štandardné vymedzenie rodu Lutra, pretože odčlenenie rodu Lontra (v jeho dnešnom ponímaní) od rodu Lutra bolo podrobne vyargumentované až v roku 1972 (i keď sa samostatný rod Lontra zriedkavo uvádzal už pred rokom 1972)[42][43].
Pokiaľ ide o podrody, niektorí autori vyššie (t. j. v bodoch č. 2 a 3) spomínané podrody Lutra, Hydrictis a Lontra spájali do jedného podrodu Lutra v širšom zmysle, čiže rod Lutra podľa bodu č. 3 delili na podrody Lutra v širšom zmysle a Lutrogale.[44]

4. Rod Lutra pozostával:

  • z vydry riečnej, vydry japonskej a vydry srstnatonosej
  • a z toho, čo sa dnes označuje ako rod Lontra
  • a občas navyše z vydry hladkosrstej (= bývalý rod Lutrogale).[14][13][45][46]

5. Rod Lutra pozostával z:

  • toho istého, ako je uvedené v bode 3. (ale vždy vrátane vydry hladkosrstej)
  • a z vydry ázijskej, vydry africkej a vydry konžskej (čiže z bývalých rodov Amblonyx, Aonyx a Paraonyx)
  • a ojedinele navyše z toho, čo sa dnes označuje ako rod Pteronura, to znamená druh vydra obrovská (porov. [47]).

Takto vymedzený rod Lutra teda zodpovedal celej podčeľadi vydry/vydrorodé (Lutrinae) okrem rodu Enhydra a väčšinou aj okrem rodu Pteronura.[48][49][50][51]
Rod Lutra chápaný ako celá dnešná podčeľaď Lutrinae okrem rodu Enhydra sa vyskytoval už v priebehu 19. storočia, presnejšie: od 20. rokov 19. storočia.[52][53][54]

6. Rod Lutra pozostával z:

  • z vydry riečnej, vydry japonskej a vydry srstnatonosej
  • a z vydry hladkosrstej (= bývalý rod Lutrogale)
  • a z toho, čo sa dnes označuje ako rod Lontra
  • a z vydry ázijskej (= bývalý rod Amblonyx)
  • a z toho, čo sa dnes označuje ako rod Pteronura, to znamená druh vydra obrovská.

Takto vymedzený rod Lutra teda zodpovedal celej podčeľadi vydry/vydrorodé (Lutrinae) okrem rodov Hydrictis, Enhydra a bývalých rodov Aonyx a Paraonyx.[55]

19. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zo systémov 19. storočia sú významné najmä tieto vymedzenia rodu Lutra:

  • U Graya 1869 rod Lutra pozostával z dnešných druhov vydra riečna, vydra hladkosrstá (býv. rod Lutrogale) a z časti dnešného druhu vydra ázijská.[56]
  • Ďalší možný systém je z úplného konca 19. storočia a je uvedený vyššie v bode 6.
  • Ďalší systém z 19. storočia (rod Lutra zodpovedá Lutrinae okrem rodu Enhydra) je spomenutý vyššie v bode 5.
  • Od konca 18. storočia do zhruba 20. rokov 19. storočia rod Lutra zodpovedal celej dnešnej podčeľadi Lutrinae, pričom niekedy navyše zahŕňal aj dnešný druh norok európsky (Mustela lutreola, staršie: Lutra lutreola či Lutra minor). Takéto vymedzenie sa potom ešte vyskytovalo až do druhej polovice 19. storočia.[57][58][59]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 FERRAN, Vera de et al. Phylogenomics of the world’s otters. Current Biology 32, 2022
  2. ↑ Lutra. in: Explore Taxonomy [online]. mammaldiversity.org, [cit. 2026-02-17]. Dostupné online.
  3. ↑ Park, H. C., Kurihara, N., Kim, K. S., Min, M. S., Han, S., Lee, H., & Kimura, J. (2019). What is the taxonomic status of East Asian otter species based on molecular evidence?: focus on the position of the Japanese otter holotype specimen from museum. Animal Cells and Systems, 23(3), 228–234. https://doi.org/10.1080/19768354.2019.1601133
  4. 1 2 3 4 5 LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. Bojnice, 2003, S. 63
  5. ↑ HERZ, J. et al. Slovenské poľovnícke názvoslovie. Bratislava: PaRPRESS, 2000, S. 103
  6. ↑ POHLE, H. Die Unterfamilie der Lutrinae. (Eine systematisch-tiergeographische Studie an dem Material der Berliner Museen). Archiv für Naturgeschichte. č. 8, 1919, 1-246, najmä S. 220
  7. 1 2 HUNG, N., LAW, Ch. J. Lutra lutra (Carnivora: Mustelidae). Mammalian Species 48(940):109–122, 2016
  8. ↑ GRAY, John Edward. Catalogue of Carnivorous, Pachydermatous, and Edentate Mammalia in the British Museum (By John Edward Gray). [s.l.] : Order of the Trustees, 1869. 398 s. Dostupné online. S. 107.
  9. ↑ slovenský názov podľa: nariadenie Komisie (EÚ) 2017/128 z 20. januára 2017, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nim
  10. ↑ Sarah J. du Plessis, Sungwon Hong, Boyoung Lee, Klaus-Peter Koepfli, Elizabeth A. Chadwick & Frank Hailer (2023) Mitochondrial genome-based synthesis and timeline of Eurasian otter (Lutra lutra) phylogeography, Animal Cells and Systems, 27:1, 366-377
  11. ↑ Suzuki, Tomohiko, Yuasa, Hajime, and Machida, Yoshihiko. Phylogenetic Position of the Japanese River Otter Lutra nippon Inferred from the Nucleotide Sequence of 224 bp of the Mitochondrial Cytochrome b Gene. Zoological Science, 13(4) : 621-626. 1996
  12. ↑ Waku D, Sasaki T (2016) Evolutionary History of the Extinct Otter Lived in Japanese Islands. Adv Tech Biol Med 4: 189.
  13. 1 2 DAVIS, J. A. A classification of the otters. In: N. Duplaix (ed.). Proc. First Working Meeting of the Otter Specialist Group. IUCN, Morges: 14-33. S. 21
  14. 1 2 MASON, C. F.; MACDONALD, S. M.. Otters: Ecology and Conservation. [s.l.] : Cambridge University Press, 2009. 248 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-10134-9. S. 160.
  15. ↑ N., Sivasothi & Nor, BurhanuddinHj.Md. (1994). A review of otters (Carnivora: Mustelidae: Lutrinae) in Malaysia and Singapore. Hydrobiologia. 285. 151-170. 10.1007/BF00005663. S. 152, 153 (hore), 156
  16. ↑ KOEPFLI, K-P. Establishing the foundation for an applied molecular taxonomy of otters in Southeast Asia. Conserv Genet (2008) 9:1589–1604. S. 1591
  17. 1 2 POCOCK, R. I. On the external characters of some species of Lutrinae (otters). Proceedings of the Zoological Society of London 3 1921: 535–546, S. 544 dole .
  18. 1 2 KOEPFLI, K-P. Establishing the foundation for an applied molecular taxonomy of otters in Southeast Asia. Conserv Genet (2008) 9:1589–1604
  19. 1 2 KEESEY, T. Michael. PhyloPic [online]. phylopic.org, [cit. 2026-02-17]. Dostupné online.
  20. ↑ GREVÉ, C. Die geographische Verbreitung der jetzt lebenden Raubthiere. Halle, 1894 S. 210, 211, 216
  21. ↑ POCOCK, R. I. On the external characters of some species of Lutrinae (otters). Proceedings of the Zoological Society of London 3 1921: 535–546, S. 543 .
  22. ↑ ESTES, J. A. Enhydra lutris. Mammalian Species. 1980 Archivované 2024-04-18 na Wayback Machine
  23. ↑ POHLE, H. Die Unterfamilie der Lutrinae. (Eine systematisch-tiergeographische Studie an dem Material der Berliner Museen). Archiv für Naturgeschichte. č. 8, 1919, 1-246, S. 162. 163
  24. ↑ FERRAN, Vera de et al. (2024). Genome-wide data support recognition of an additional species of Neotropical river otter (Mammalia, Mustelidae, Lutrinae).
  25. 1 2 LARIVIERE, S., WALTON, L. R. Lontra canadensis. Mammalian Species. 1998 Archivované 2024-07-07 na Wayback Machine
  26. ↑ NOONAN, P. et al. Pteronura brasiliensis (Carnivora: Mustelidae). Mammalian Species, Volume 49, Issue 953, 8 September 2017, Pages 97–108
  27. ↑ Lutrinae. In Mammal Species of the World (prístup 25. 2. 2026)
  28. 1 2 3 Mammal Species of the World - Lutra [online]. departments.bucknell.edu, [cit. 2026-02-17]. Dostupné online.
  29. 1 2 ПАВЛИНОВ, Игорь; ЛИСОВСКИЙ, А.. Млекопитающие России. Систематико-географический справочник. [s.l.] : ЛитРес, 2018. 707 s. Dostupné online. ISBN 978-5-04115483-7. S. 366.
  30. ↑ HUI, M. K. Y. et al. Forgotten but not gone: rediscovery of Eurasian otter Lutra lutra in Lantau, Hong Kong. IUCN Otter Spec. Group Bull. 41(5) 2024. S. 237
  31. ↑ ELLERMAN, J. R., MORRISON-SCOTT, T. C. S. Checklist of Palaearctic and Indian mammals 1758 to 1946. 1951, S. 275-279 (Poznámka: Je možné, že tento zdroj do rodu Lutra implicitne zahŕňa aj dnešný rod Lontra, pretože ten sa vyskytuje v Amerike a tento zdroj sa Amerikou nezaoberá.)
  32. ↑ Mammal Species of the World. 2nd edition. Washington and London: Smithsonian Institution Press. 1993. S. 312
  33. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2026-02-17]. Dostupné online.
  34. ↑ Carnivora - Šelmy - Carnivores. in: Savci.upol.cz
  35. ↑ lasicovité. in: Pyramída S. 2438
  36. ↑ CORBET, G. B., HILL, J. E. A World List of Mammalian Species, Third edition. Natural History Museum Publications & Oxford University Press, London and Oxford. 1991. S. 108
  37. ↑ WALKER, Ernest Pillsbury; NOWAK, Ronald M.; PARADISO, John L.. Walker's Mammals of the World. [s.l.] : Johns Hopkins University Press, 1983. 1362 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8018-2525-5. S. 1014, 1015.
  38. ↑ Grzimeks Tierleben - 12. Band - Säugetiere 3. Zürich: Kindler Verlag. 1972, S. 77
  39. ↑ vydra. in: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Goldpress, 1993. S. 788
  40. ↑ MCKENNA, Malcolm C.; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. Dostupné online. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 262, 263.
  41. ↑ HEPTNER, V. G., NAUMOV, N. P. Mammals of the Soviet Union. Vol. II Part 1b. Washington: Smithsonian Inst. Libraries. 2001 (originál: 1967). S. 1284-1287
  42. ↑ VAN ZYLL DE JONG, C. G. A systematic review of the Nearctic and Neotropical River otters (genus Lutra, Mustelidae Carnivora). 1972
  43. ↑ POCOCK, R. I. On the external characters of some species of Lutrinae (otters). Proceedings of the Zoological Society of London 3 1921: 535–546, S. 546 poznámka pod čiarou (Poznámka: Autor spomína taxón Lontra v dnešnom ponímaní, ale len ako podskupinu rodu Lutra) .
  44. ↑ HEPTNER, V. G., NAUMOV, N. P. Mammals of the Soviet Union. Vol. II Part 1b. Washington: Smithsonian Inst. Libraries. 2001 (originál: 1967). S. 1286
  45. ↑ POCOCK, R. I. On the external characters of some species of Lutrinae (otters). Proceedings of the Zoological Society of London 3 1921: 535–546 (dnešná Lontra sa sekundárne spomína na S. 542, 545, 546) .
  46. ↑ MILLER, G. S. Catalogue of the mammals of western Europe (Europe exclusive of Russia) in the collection of the British Museum. 1912, S. 354, 355
  47. ↑ HEPTNER, V. G., NAUMOV, N. P. Mammals of the Soviet Union. Vol. II Part 1b. Washington: Smithsonian Inst. Libraries. 2001 (originál: 1967). S. 1287
  48. ↑ HEPTNER, V. G., NAUMOV, N. P. Mammals of the Soviet Union. Vol. II Part 1b. Washington: Smithsonian Inst. Libraries. 2001 (originál: 1967). S. 1286 (hore vľavo), 1287
  49. ↑ CHASEN, F. N. A handlist of Malaysian mammals: a systematic list of the mammals of the Malay Peninsula, Sumatra, Borneo and Java, including the adjacent small islands. 1940. S. 92, 93
  50. ↑ CARTER, T. D., HILL, J. E. Mammals of the Pacific world. S. 84
  51. ↑ 3. alcsalád: Vidra-formák (Lutrinae) [online]. arcanum.com, [cit. 2026-02-26]. Dostupné online.
  52. ↑ FISCHER, J. B, Synopsis mammalium auctore Joanne Baptista Fischer…1829 S. 224 a nasl.
  53. ↑ THOMAS, O. Preliminary Notes on the Characters and Synonymy of the different Species of Otter.1889 S. 191 a nasl.
  54. ↑ Brehms Thierleben. Allgemeine Kunde des Thierreichs, Zweiter Band, Erste Abtheilung: Säugethiere, Dritter Band: Hufthiere, Seesäugethiere. Leipzig: Verlag des Bibliographischen Instituts, 1883., S. 113-114
  55. ↑ GREVÉ, C. Die geographische Verbreitung der jetzt lebenden Raubthiere. Halle, 1894 S. 206 a nasl., 215, 216
  56. ↑ GRAY, J. E. Catalogue of carnivorous, pachydermatous and edentate Mammalia in the British Museum. London: Printed by Order of the Trustees. 1869 S. 103 a nasl.
  57. ↑ SCHINZ, H. R., CUVIER, Ritter von. Das Thierreich, eingetheilt nach dem Bau der Thiere als Grundlage ihrer Naturgeschichte und der vergleichenden Anatomie von den Herrn Ritter von Cuvier. Erster Band, Säugethiere und Vögel. S. 211-214, 208
  58. ↑ ERXLEBEN, J. Ch. P. Systema regni animalis [Mammalia]. 1777 445 a nasl.
  59. ↑ Otter. In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 12. Altenburg 1861, S. 513-514; Nörz, In: Pierer's Universal-Lexikon, Band 12. Altenburg 1861, S. 130

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lutra
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lutra&oldid=8376411“