Jakutsk

Jakutsk
Якутск
mesto
Sprava doľava, zhora nadol: Biznis centrum, mestská pláž, Chrám Premenenia Pána v Jakutsku, Leninovo námestie, Kostol Najsvätejšej Bohorodičky, Prospekt Michaila Nikolajeva, Jakutský duchovný seminár, Černyševského ulica, Nikolský kostol, jazero Teploje.
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Región	Jakutsko
Rieka	Lena
Súradnice	62°02′S 129°44′V
Rozloha	122 km² (12 200 ha)
Obyvateľstvo	267 983 (2010)
Hustota	2 196,58 obyv./km²
Štatút mesta získalo	1643
Časové pásmo	UTC+10 (UTC+10)
- letný čas	UTC+11 (UTC+11)
PSČ	677000
Telefónna prevoľba	+7 4112
Pozícia mesta v Rusku.
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Yakutsk
Webová stránka: www.yakutsk-city.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Jakutsk (rus. Яку́tск) je mesto v Rusku. Nachádza sa na ruskom Ďalekom východe na rieke Lena, je centrom najväčšej ruskej republiky Jakutsko a má 267 983 obyvateľov (2010).

Mesto bolo založené v roku 1632 jenisejskými kozákmi pod vedením P.I. Beketova na pravom brehu rieky Leny ako opevnená osada. V priebehu desiatich rokov sa mesto presunulo na ľavý breh rieky. V 18. a prvej polovici 19. storočia bol súčasťou Sibírskej, neskôr Irkutskej gubernie. Od roku 1851 bol centrom Jakutskej oblasti.

Patrí medzi najchladnejšie mestá na zemi (v lete nad 30°C,v zime -70°C)

Mesto je dôležitou dopravnou križovatkou. Je križovatkou amursko-jakutskej cesty pre motorové vozidlá a železnice.

Etymológia

Jakutsk bol založený v roku 1632 kozákmi a pôvodne sa nazýval Lenský alebo Jakutský ostrog (Lenská alebo Jakutská pevnosť). Prvý variant toponyma pochádzal z hydronyma „Lena“, druhý z choronyma „Jakutsko“. Postupom času sa pre osadu ustálil názov Jakutský ostrog, v roku 1708 získala štatút mesta a názov Jakutskij, ktorý sa neskôr transformoval na Jakutsk.

Dejiny

17. storočie

25. septembra (5. októbra) 1632 založil oddiel jenisejského stotníka Petra Beketova pri prieskume brehov rieky Lena Lenský ostrog (pevnosť). Pevnosť bola postavená na pravom brehu rieky, 70 km po prúde od miesta, kde sa nachádza dnešný Jakutsk, na území borogonských Jakutov. Od samého začiatku mal ostrog pomerne málo obyvateľov, jeho posádku tvorilo len 30 kozákov. V roku 1634 úspešne prežil obliehanie Jakutmi. V roku 1635 dostali miestni kozáci právo nazývať sa jakutskými kozákmi. V roku 1638 sa ostrog stal centrom novovzniknutého Jakutského vojvodstva. V rokoch 1642 – 1643 bola pevnosť presunutá na svoje súčasné miesto – do údolia Tujmaada. V roku 1641 bol postavený Chrám Najsvätejšej Trojice. V rokoch 1663 – 1664 bol v blízkosti Jakutského ostrogu založený Spasiteľov mužský kláštor.

18. storočie

V 18. storočí bol Jakutsk východiskovým bodom, odkiaľ začínali slávne výpravy odvážnych ruských objaviteľov a moreplavcov, ktorí sa preslávili dôležitými geografickými objavmi: Michaila Staduchina, Semiona Dežňova, Vladimira Atlasova, Ivana Moskvitina, Vasilija Pojarkova, Jerofeja Chabarova. V roku 1708 sa začala výstavba novej kamenej budovy Chrámu Najsvätejšej Trojice, ktorá stojí dodnes a čaká na obnovu. V roku 1800 bol na žiadosť jakutského kniežaťa pri Spasiteľovom kláštore otvorený Jakutský duchovný seminár.

19. storočie

V roku 1870 bola cárskym dekrétom založená samostatná Jakutsko-viľujská (dnes Jakutská a lenská) eparchia s katedrou v Jakutsku. Po revolúcii boli farnosti zničené alebo opustené a eparchia bola zrušená (obnovená bola až v roku 1993). V 19. storočí bolo v Jakutsku za peniaze mešťanov postavených mnoho kostolov, ako napríklad dnešná budova Jakutského mestského Chrámu svätého Mikuláša alebo Jakutský mestský Chrám Premenenia Pána, a tiež Chrám svätého Jána Krstiteľa, ktorý však bol v sovietskych rokoch zatvorený a zničený.

20. storočie

Ruská občianska vojna

V rokoch občianskej vojny sa v Jakutskej oblasti odohralo mnoho bitiek. Počas Októbrovej revolúcie sovietska moc v Jakutsku nebola nastolená a moc zostala v rukách stúpencov Dočasnej vlády. Dňa 30. júna 1918 došlo v Jakutsku k prvej zrážke medzi bielymi a prichádzajúcim oddielom červených pod velením Rydzinského, v dôsledku čoho bola v Jakutsku čiastočne nastolená sovietska moc. Avšak o mesiac a pol neskôr, 5. augusta 1918, bola sovietska moc rozpustená. Obnovila sa oblastná a zemská správa a všetky dekréty sovietskej moci boli zrušené. Počas boľševického povstania v noci zo 14. na 15. decembra 1919 bola Kolčakova vláda zvrhnutá a opäť bola vyhlásená sovietska moc. В ходе большевистского восстания в ночь с 14 на 15 декабря 1919 года колчаковское правительство было свергнуто и вновь провозглашена советская власть.

V roku 1922 podnikol biely generál Anatolij Pepeľajev ofenzívu na Jakutsk s cieľom ďalšieho postupu na Sibír a vyhlásenia Sibírskej republiky, čo sa stalo poslednou epizódou občianskej vojny v Rusku. Avšak 14. februára 1923 bola Pepeľajevova družina zastavená červeným oddielom Ivana Stroda v trakte Sasyl-Sysyy neďaleko dediny Amga. Do sovietskej historiografie táto bitka vošla pod názvom „Ľadové obliehanie“: v podmienkach krutých jakutských mrazov prebiehala bitka medzi červenými bojovníkmi pod velením Ivana Stroda, ktorí bránili prístupy k Jakutsku, a útočnou družinou bieleho sibírskeho generála Anatolija Pepeľajeva. V dôsledku bitiek pri Amge bolo posledné veľké vojenské zoskupenie bielych na území RSFSR porazené, samotný generál ustúpil späť k pobrežiu Ochotského mora a padol do zajatia.

Sovietske obdobie

V dôsledku občianskej vojny sa v Jakutskej oblasti nastolila sovietska moc. Do októbra 1921 vypracoval podpredseda Jakutského gubernského revolučného výboru Platon Ojunskij (od roku 1922 najvyšší predstaviteľ Jakutska, predseda Rady ľudových komisárov JaASSR) návrhy „Deklarácie práv a povinností pracujúcich Jakutskej ASSR“ a „Štatútu o autonómii Jakutskej republiky“. Začiatkom roku 1922 boli práce na vytvorení republiky dokončené a na základe týchto dokumentov vznikla 27. apríla 1922 Jakutská autonómna sovietska socialistická republika – prvá štátnosť v dejinách národa Sacha. Hlavným mestom republiky sa stal Jakutsk.

V 30. rokoch 20. storočia bol v Jakutsku po prvýkrát založený vedeckovýskumný ústav a republika sa posunula na novú úroveň v oblasti verejného vzdelávania a vedy.

Počas Veľkej vlasteneckej vojny sídlil v Jakutsku štáb leteckej divízie a správa vzdušnej trasy Alsib, cez ktorú bolo z USA na front dodaných približne 8-tisíc stíhačiek a bombardérov v rámci programu lend-lease. Štvrti, kde počas vojny sídlil štáb Alsib, dodnes zostal názov Aviagruppa. Po Veľkej vlasteneckej vojne vyvolal zrýchlený priemyselný rozvoj nerastného bohatstva regiónu prílev veľkého množstva špecialistov a robotníkov z iných oblastí krajiny. K rastu počtu obyvateľov prispela aj povojnová vlna kompenzačnej pôrodnosti a postupné vyrovnávanie štruktúry obyvateľstva, ktorá bola deformovaná počas vlasteneckej vojny. Za 20 rokov (1939 – 1959) sa počet obyvateľov mesta zvýšil 1,4-krát. V týchto rokoch sa Jakutsk stal centrom koncentrácie mestského obyvateľstva v republike. V meste a priľahlých obciach bol vybudovaný stavebný komplex a rozšírili sa podniky drevospracujúceho, uhoľného, ľahkého a potravinárskeho priemyslu. Jakutsk sa stal významným uzlom vodnej, automobilovej a leteckej dopravy.

21. storočie

V 21. storočí bola k Jakutsku privedená Amursko-jakutská železničná magistrála, ktorej stanica sa nachádza v Nižnom Besťachu na druhom brehu rieky. Bola otvorená nová budova letiska a 15https://yks.aero/about/today. novembra 2022 bol mestu dekrétom prezidenta Ruskej federácie udelený titul „Mesto pracovnej chrabrosti“.

Obyvateľstvo

• 
  Oslava 1. mája na Námestí priateľstva národov
• 
  Oslava Dňa víťazstva pri Námestí víťazstva.

Podľa údajov okresnej správy mesta Jakutsk predstavuje počet obyvateľov Jakutska na konci roka 2024 celkovo 384-tisíc ľudí. Už 12 rokov sa pritom zaznamenáva stabilný nárast populácie.

K 1. januáru 2025 sa mesto z hľadiska počtu obyvateľov umiestnilo na 51. mieste z 1124 miest Ruskej federácie.

V roku 1726, keď cez Jakutsk prechádzala 1. kamčatská expedícia, sa v ňom podľa zápisov v denníku poručíka Čirikova nachádzalo „300 ruských dvorov a v blízkosti mesta kočovalo 30 000 Jakutov“.

Jakutsk v druhej polovici 19. storočia

Budova prokuratúry Republiky Sacha (Jakutsko)

Výstavba rezidenčného komplexu „Lenskie vysoty“

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2010 sa populácia Jakutska medzi dvoma sčítaniami (2002 a 2010) zvýšila o 20,1 %.

Od začiatku 90. rokov 20. storočia prebieha aktívna migrácia obyvateľov vidieka z jednotlivých okresov republiky do Jakutska. Od začiatku 21. storočia dochádza k migrácii prisťahovalcov z krajín Strednej Ázie, Kaukazu a Číny. Počet obyvateľov Jakutska rýchlo rastie v dôsledku prirodzeného prírastku a migrácie. Mesto preto čelí akútnemu problému so zabezpečením dostupného bývania, materských škôl, škôl a nemocníc pre obyvateľstvo.

Národnostné zloženie

Podľa údajov zo všeruského sčítania obyvateľstva z rokov 2020 – 2021 žili na území mestskej oblasti zástupcovia viac ako 100 národností, pričom medzi najpočetnejšie patrili:

• Jakuti — 39,56 %
• osoby, ktoré neuvedli svoju národnosť — 33,2 %
• Rusi — 17,63 %
• Kirgizi — 2,28 %
• Evenkovia — 1,29 %
• Tádžici — 1,16 %
• Číňania — 0,94 %
• Arméni — 0,71 %
• Buriati — 0,42 %
• Eveni — 0,40 %
• Ukrajinci — 0,33 %
• Tatári — 0,24 %
• Jukagíri — 0,07 %

Náboženstvo

• 
  Mestská jakutská Katedrála Premenenia Pána
• 
  Mestský jakutský Chrám svätého Mikuláša
• 
  Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky
• 
  Chrám Všetkých svätých
• 
  Chrám Povýšenia svätého Kríža
• 
  Spasský mužský monastier

Jakutsk sa tradične vyvíjal ako kresťanské pravoslávne mesto. Od samotného momentu založenia v 30. rokoch 17. storočia boli postavené prvé drevené kostoly (do dnešných dní sa nezachovali). Väčšina obyvateľov mesta vyznáva pravoslávie, ale zastúpené sú aj iné konfesie, ako napríklad islam, budhizmus, katolicizmus, protestantizmus a tradičné pohanské verenia.

Hlavným chrámom Jakutskej eparchie je Chrám Premenenia Pána v Jakutsku (Gradojakutský preobraženský katedrálny sobor), avšak pred ním bol hlavným Chrám Najsvätejšej Trojice (Troický sobor). Ten bol postavený už pri založení mesta v 40. rokoch 17. storočia, pričom v roku 1728 bola dokončená výstavba jeho kamennej budovy. V sovietskych časoch bol zatvorený a prebudovaný na divadlo a istý čas slúžil aj ako reštaurácia. V roku 2013 Jakutská eparchia začala jeho obnovu z darov, avšak financie nestačili, a tak sobor dodnes stojí obohnaný stavebnou sieťou. Očakáva sa však jeho obnova v rámci štátneho programu do roku 2032.

Partnerské mestá

• Fairbanks, USA
• Changwon, Kórejská republika
• Murajama, Japonsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakutsk

Externé odkazy

• Fotografie Jakutska Archivované 2007-06-29 na Wayback Machine
• Jakutsk na mojgorod.ru