Preskočiť na obsah

Claude Lelouch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Claude Lelouch
francúzsky režisér, scenárista a producent
Claude Lelouch na festivale v Deauville – september 2014.
Claude Lelouch na festivale v Deauville – september 2014.
Rod. menoClaude Barruck Joseph Lelouch
Iné menáCoco
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie30. október 1937 (88 rokov)
Paríž, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Známy vďakaSicílsky klan (film, 1969), Korisť (film, 1971), Strach nad mestom (film, 1975), I ako Ikaros (film, 1979)
Profesiarežisér, scenárista
Aktívne roky1960 – súč.
RodičiaEugénie Lelouch (otec), Simon Lelouch (matka)
SúrodenciMartine Lelouch
ManželkaChristine Lelouch (1967 – 1979), Évelyne Bouix (1980 – 1985), Marie-Sophie Lelouch (1986 – 1992), Alessandra Martines (1993 – 2009), Valérie Perrin (2023 – súč.)
DetiSalomé Lelouch, Stella Lelouch, Sarah Lelouch, Simon Lelouch, Sabaya Lelouch, Sachka Lelouch, Shaya Lelouch
PodpisClaude Lelouch, podpis
Odkazy
Webstránkalesfilms13.com
CommonsSpolupracuj na Commons Claude Lelouch

Claude Lelouch (* 30. október 1937, Paríž, Francúzsko) je francúzsky filmový režisér, scenárista, producent a kameraman.[1][2] Jeho filmografia zahŕňa viac ako päťdesiat filmov vrátane Muž a žena (1966), Nezbedník (1970), Dobrodružstvo je dobrodružstvo (1972), Jedni a druhí (1981), Nečakaná zrada (1985), Cesta rozmaznaného dieťaťa (1988), To všetko... za to! (1993), Bedári (1995), Kde sa cesty krížia (2006) a Un plus une (2015) a iné.[3] Ako skúsený filmár spolupracoval až 37 krát s hudobným skladateľom Francisom Laiom.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Po neúspechu na maturite cestuje mladý Lelouch po svete s fotoaparátom, ktorý mu dal jeho otec. Vrátil sa s niekoľkými krátkymi filmami o Spojených štátoch (Mesto ako ostatné, 1956 a USA vo veľkom, 1956), o ZSSR (Keď sa zdvihne opona, 1957) alebo o Suezu a Budapešti. Jeho vojenská služba v kinematografickej službe ozbrojených síl završuje toto učňovské vzdelanie. Tam sa naučil zvládať mužov a davy natáčaním siedmich krátkych filmov.

V roku 1960 si mladý samouk založil vlastnú produkčnú spoločnosť „Les Films 13“ – spoločnosť, ktorá produkovala všetky jeho filmy. Ak sa úspech nedostaví na stretnutí v prvých rokoch, Lelouch napokon získa skutočné zasvätenie vo filme Muž a žena (1966): film dostane Zlatú palmu v Cannes, dvoch Oscarov v Hollywoode a mnoho ďalších medzinárodných ocenení. Viac ako príbeh, napokon celkom klasický, kritici odmeňujú režiséra, ktorý vedel modifikovať tradičnú kinematografickú estetiku novými postupmi. Lelouch sa potom svojim špecifickým štýlom podpísal pod celý rad populárnych úspechov ako La Vie, l'amour, la mort (1969), Edith et Marcel (1983), Cesta rozmaznaného dieťaťa (1988), La Belle histoire (1992), Všetko pre to (1993), Bedári (1995) atď.[4] Jeho večné hľadanie spontánnosti a dôvera, ktorú vkladá do hercov, je jednou z charakteristík jeho pracovných metód; má skutočný talent na réžiu tých najväčších, od Anouk Aimée po Catherine Deneuve, od Jeana-Louisa Trintignanta po Yvesa Montanda, od Annie Girardot po Michèle Morgan, ale aj nechať sa prejaviť stále neznámymi hercami. Ak sa takmer všetky jeho diela stretnú s priazňou verejnosti, kritici mu často vyčítajú jeho demagógiu. „Moje príbehy sú možno naivné a moje úvahy zjednodušujúce, ale sú moje“, odpovedá svojim odporcom filmár, ktorý si môže lichotiť, že je úplným autorom svojich filmov. Provokatívny, vediac, že bude obvinený z reklamného triku, navrhuje Lelouch bývalému ministrovi a obchodníkovi Bernardovi Tapiemu rolu v Hommes, femmes: mode d'emploi (1996), jednej z jeho fresiek o vzťahu medzi dvoma pohlaviami. Nasledujúce roky boli pre režiséra, verejnosť a kritikov ťažšie. Napriek pôvodným projektom neboli nevyhnutne na programe dňa a spája skvelých hercov vo filmoch ako Une pour tous (1999) alebo A teraz, dámy a páni (2001). Posledným veľkým projektom Clauda Leloucha mala byť nová ľudská komédia pod vedením formy trilógie, Ľudská rasa. Prvá časť, Le Genre Humain: Les Parisiens, bola vydaná v roku 2004, ale nakoniec sa tri pôvodne plánované diela spojili do jedného filmu: Le Courage d'aimer. Nachádzame tam témy milé filmárovi, ktorý inscenuje jednotlivcov, ktorých paralelné príbehy tvorené krížením, „náhodami a náhodami“ zhŕňajú celú históriu ľudskej rasy.

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Režisér

[upraviť | upraviť zdroj]